SILOČIARY

výstava Siločiary – 35. výročie ZUŠ

10.6.2026

Galéria Chodba, Mozartova ul. 10, Trnava

Základná umelecká škola s výtvarným a literárno-dramatickým odborom v Trnave v podobe samostatnej školy vznikla v r. 1991. Patrí do siete slovenských štátnych umeleckých škôl, je spravovaná Mestským úradom v Trnave – odborom školstva, vzdelávania a športu. Pôvodne bola – v podobe dvoch odborov – výtvarného a literárno-dramatického súčasťou na Slovensku historicky najstaršej Základnej umeleckej školy Mikuláša Schneidera Trnavského v Trnave.

35 rokov jej histórie neznamená iba bezproblémový rast, škola zaznamenala tiež ťažšie obdobia, tie počas ktorých musela prekonávať viaceré prekážky – lokalizačné, priestorové, finančné, personálne, koncepčné v súvislosti zo zmenami spoločenských a školských systémov a pod.

Jedným z opakovaných problémov tejto základnej umeleckej školy bolo jej neustále premiestňovanie. Iste si viete prestaviť, že presťahovať školu tohto typu znamená ťahať za sebou „dinosaurí chvost“.

Čo však bolo pozoruhodné je, že táto škola dostávala opakovane „nové“ priestory, ktoré v danej chvíli „vystávali“, boli opustené a zanedbané, avšak znova a znova v istom čase, v istej chvíli, keď sa ich podarilo aspoň čiastočne zveľadiť, začali byť zaujímavé v iných, novovznikajúcich spoločenských súvislostiach pre iné subjekty, ktoré pravidelne v boji o tieto priestory víťazili, pretože boli považované za spoločensky významnejšie a boli tiež ekonomicky silnejšie…

Najkrajšie obdobie zažila dnes už Základná umelecká škola Miloša Balgavého st. práve na Hollého ul., kde bola situovaná v čarovnej, hoci nezreštaurovanej historickej budove Adalbertína – blízko centra mesta, navyše v prepojení so Súkromnou ZUŠ pri Štúdiu Dušana Nebylu a Súkromným tanečným konzervatóriom Dušana Nebylu, kam naši chlapci občas radi chodili kreslievať baletky… So žiakmi mala prístup k svojej zmyslom a významom najbližšej inštitúcii – ku GJK na Zelenom kríčku, a tiež do Synagógy na Halenárskej ul. Toto prepojenie malo pre školu hlboký zmysel. Odchodom na Prednádražie, na Mozartovu ul. lokalizačne situovanú na okraj mesta v sídliskovom prostredí, táto možnosť úplne zanikla. A hoci na Prednádraží sídli škola dodnes, aj v rámci budovy bývalej základnej školy, ktorá nebola na jej potreby uspôsobená a bola jej od začiatku priveľká sa opakovane niekoľkokrát sťahovala – najskôr opustila časť dolného podlažia, neskôr učebne celého dolného podlažia, a teraz, okrem miestnosti pre pec, ktorá však bude znova presťahovaná opustí celé dolné poschodie. V istom čase zanechala i v horúcich letách prehriate priestory pod strechou, neskôr uvoľnila obe krídla Základnej škole Narnia a opäť sa vrátila do priestorov pod strechou. Zrejme to bol osud tejto školy a nedalo sa inak ako byť extrémne flexibilnou. Pozitívom je, že postupne, predsa len bola v istých úrovniach za posledné roky obnovená a priestorovo i výrazom zveľadená. Do takejto budovy školy, do jej nasadenia a nemenného poslania vychovávať umením vstupuje meno sochára, ktorý zasvätil svoj život keramike, pričom najdlhšiu časť svojho života prežil v Trnave – meno Miloša Balgavého st.

Jedinečnosť ZUŠ Miloša Balgavého st. spočíva vo výraznej, prvoradej orientácii na výtvarné umenie, škola je dvojodborová – viaže na seba subtílnejší LDO. Obidva odbory sú však vzájomne previazané a vhodne sa dopĺňajú aj vďaka výraznej pedagogičke LDO Petre Sabovej.

Škola mala vo svojej doterajšej histórii troch riaditeľov. Jej prvým riaditeľom bol Peter Babka, ktorého osobnou doménou bola a zostala fotografia. Bol to skvelý riaditeľ a dobrý človek. Peter Babka je naozaj skala, pokojný, mocný neochvejný a vždy nápomocný chlap. Vedel pochopiť a podporiť dobrých učiteľov a preto ich i okolo seba mal, a tiež rozumel deťom. Za všetkých jeho skvelých učiteľov spomeniem aspoň Oľgu Salontayovú. Ja som nastúpila po Petrovi Babkovi a bol mi vo všetkých mojich neriaditeľských i riaditeľských rokoch tichou oporou. Mojou doménou sú Dejiny umenia, a preto aj mojou ambíciou v dobe môjho vedenia – okrem vnášania prvkov Walfdorfskej školy – bolo systematické vyučovanie Dejín a teórie výtvarného umenia, čo aj na škole uskutočňoval isté obdobie jeden samostatný pedagóg – historik umenia Juraj Žembera. Toto bolo nóvum a rovnalo sa vyučovaniu teórie na hudobných školách. Stále som pociťovala potrebu prechyľovania myslenia detí k hlbšiemu, konštruktívnejšiemu poznaniu – aj v rámci  tohto predmetu – bežne je zaradený medzi ostatné predmety (Maľba, Kresba, Grafika, Dekoratívne činnosti, Modelovanie a Vybrané state z dejín umenia a všetky učí v skupinách jeden pedagóg). Moje úsilie v tomto smere trvalo niekoľko rokov, občas, za pekného počasia bývalo vyučovanie Dejín umenia aj v exteriéroch školy, v átriu. Volali sme ho Aténska akadémia. Vybraní žiaci navštevovali s Jurajom Žemberom galérie v Bratislave, predovšetkým SNG, tiež Bibianu. Bohužiaľ toto všetko bolo príliš náročné na sústredenie žiakov pre ich stále silnejúce digitálne vnímanie sveta a narážalo aj na administratívny odpor. Tretím riaditeľom školy je mladý sochár Miro Trubač, je to pevný riaditeľ, sochár, s výzvami, ktoré pred ním stoja odhodlane bojuje. Bol to on, ktorý pochopil zmysel a význam mena školy a presadil ho. Vážim si danú skutočnosť a verím, že meno Miloša Balgavého st. dáva škole v očiach zriaďovateľa i verejnosti novú vážnosť, a tiež rešpekt. Celá rodina Balgavých, a to viacgeneračne zasvätila svoj život výtvarnému umeniu. Korene Magdalény Balgavej, rod. Hanulovej, manželky Miloša Balgavého st. siahajú k rodine významného slovenského maliara Jozefa Hanulu. Otec, brat i sestra M. Balgavej boli znamenitými fotografmi, ona sama sa venovala grafike a fotografii, neskôr spolu s manželom keramike. Obaja umelci postupne od 60. rokov monitorovali a sústredene a trpezlivo podporovali mladé talenty vo svojom aj širšom prostredí. Obaja synovia manželov Balgavých zasvätili svoj život umeniu, starší Igor keramike, mladší Miloš sklu, Danica Maťová – Balgavá, dcéra M. Balgavého vyštudovala sklo na VŠVU v Bratislave a je rovesníčkou a konškoláčkou súčasného riaditeľa školy (hoci v inom odbore), pričom sa v súčasnosti venuje prioritne fotografii. Fascinujúce  je, že aj jedna z dcér Igora Balgavého – Haimoni Balgavá vyniká v umení, tento krát je to však umenie hudobné.

Miloš Balgavý st. (*1925 – †1999)  bol a zostane rešpektovaným výtvarným umelcom, ktorého keramické dielo sa stalo, spoločne s dielom ďalších vynikajúcich osobností v tomto odbore oporným pilierom slovenskej keramickej tvorby 2. pol. 20 storočia s medzinárodným presahom. Spomeňme jeho súčasníkov – Teodora a Eugéniu Lugsovcov, Evu Trachtovú, Ľubomíra Jakubčíka, Imricha Vaněka, Juraja Martha, Jozefa Sušienku a ďaľších. V čase, v ktorom Miloš Balgavý st. tvoril panovali podmienky a atmosféra prajúce širokospektrálnym umelcom tvoriacim v štúdiovom alebo malovýrobnom prostredí, alebo v menších dielňach a samostatných ateliéroch. V celoživotnom diele tohto umelca sa snúbi práca samostatného tvorcu – sochára, ktorého materiálom je keramická hlina – tvorí diela do architektúry a v spojení s ňou sa venuje parkovej a exteriérovej plastike a keramickým objektom – s tvorbou výnimočného, nadčasového dizajnéra. V procese svojho umeleckého vývinu venoval pozornosť trojrozmerným sochárskym figurálnym dielam, keramickým reliéfom reflektujúcim vývin informálnych prejavov, dekoratívnym misiam, veľkorozmerným interiérovým vázam, ale aj keramickému dizajnu a úžitkovým disciplínam reflektujúcim tradičné úžitkové funkcie. Rozsah jeho diela je široký a pôsobivý, počínajúc sochárskou exteriérovou tvorbou prelínajúcou sa s keramickou interiérovou tvorbou až ku keramickému dizajnu. Ním rozvíjaný dizajnérsky program predstavuje v prostredí slovenskej keramiky unikátnu iniciatívu.

Najdôležitejšími materiálmi sa stali pre neho červená hlina a šamot. Používal vlastnú techniku liatia tekutej hliny do foriem, ručné tvarovanie a neskôr rehabilitoval aj klasickú techniku točenia na kruhu, v ktorej dosahuje celoživotne bravúrne výsledky jeho syn Igor Balgavý. Miloš Balgavý st., vďaka vynikajúcim výsledkom svojej práce, predovšetkým vďaka svojej invenčnosti a realizačnému majstrovstvu bol po prvý krát zaradený do zbierok SNG už v r. 1963.

Čo sa prítomnej výstavy nesúcej názov Siločiary týka, žiaci pracovali pod vedením svojich učiteľov. Títo im priblížili tvorbu umelca – sochára a keramikára Miloša Balgavého a navigovali ich v procese vzniku žiackych výtvarných prác. Účinnou pomôckou v procese približovania tvorby tohto umelca sa stala pôsobivá publikácia Miloš Balgavý Keramická tvorba a dizajn vydaná v r. 2009  Záhorskou galériou v Senici (dnes Záhorskou galériou Jána Mudrocha v Senici), Slovenskou národnou galériou, Galériou Jána Koniarka v Trnave, Trnavským samosprávnym krajom a najmä Milošom Balgavým ml. Táto biografia vznikla predovšetkým vďaka mimoriadne sústredenému úsiliu jeho syna, sklárskeho umelca Miloša Balgavého ml. Prostredníctvom fotografií v nej, ale aj reálnych diel umelca – akvizícií  Galérie Jána Koniarka v Trnave privezených v čase workshopu poriadaného galériou na pôdu školy vďaka iniciatíve jej súčasného riaditeľa Adriána Kobetiča, ktorý žiakom priblížil umelca ako modernistu – vznikli tvarové a materiálové štúdie a ich variácie, ktorými sa žiaci učili pochopiť princípy výtvarnej tvorby vôbec. Inšpirovaní takto iluzórne i reálne sprostredkovanou tvorbou, skutočnými keramickými plastikami umelca, pracovali nielen s keramickou hlinou (pedagóg Eva Eliana Hreščák), ale aj s rôznymi inými materiálmi – s textilom, niťami, motúzikmi, plstenými plochami, korálkami, s drôtom, papierom a inými materiálmi, pričom použili rozličné výtvarné techniky, napr. lepenie, odtláčanie, plstenie a kašírovanie (pedagóg Kristína Federičová). Čo sa hliny týka, riešili problém mozaiky, zaoberali sa štruktúrami – kresebne, maliarsky i modelačne, ďalej sa venovali reliéfnemu i sochárskemu modelačnému prejavu a skladobnému princípu objemov stereometrických telies (pedagóg Miroslav Trubač). Aby pochopili objem tvarov, siahli i po textile zmocňujúc sa plasticity farebných plôch, napínali nite v snahe porozumieť systémom kladenia lineárnych štruktúr, ktoré sa v diele umelca často vyskytujú – kresebne i modelačne, ďalej študovali florálne motívy, zmocňovali sa ich v hline, na hodvábe, na papieri a v iných materiáloch (pedagóg Kristína Federičová), v zvieracích motívoch stvárnených technikou kašírovania objavovali umelcovo organické obdobie (pedagóg Zuzana Gál). Dotkli sa umelca Miloša Balgavého a dotkli sa i podstaty a princípov výtvarnej tvorby. Dokonca dokázali učitelia so svojimi žiakmi prejsť i inšpiračné zdroje umelca – faunu a flóru (pedagóg Zuzana Gál), ale aj inšpiračný vplyv diela op-artistu Victora Vasarelyho (pedagóg Kristína Federičová), alebo sochára Henry Moora (pedagóg Miroslav Trubač). Podnetov bolo množstvo a rôznorodé je aj ich stvárnenie. A tak inšpirácie neznamenali napodobňovanie, ale otvorili tvorivé vnímanie a podnietili sústredenú pracovitosť detí.

Takýmto spôsobom obstáli na prezentovanej výstave nielen žiaci, ale z hĺbky zmyslu základnej umeleckej školy i jej výtvarní pedagógovia – Mgr. art. Miroslav Trubač, ArtD., Mgr. Eva Eliana Hreščák, Mgr. Zuzana Gál a Mgr. Kristína Federičová.

Na ďalšej ceste prajem škole veľa šťastia!

Mgr. Beáta Balgavá, kurátorka výstavy